Konečne sa mi končila šichta. V pravidelných, asi pol minútových intervaloch, som pozeral na nástenné hodinky za mnou, až mi do krku začal vystreľovať nepríjemný kŕč. Ešte sedem minút a táto každodenná osemhodinová agónia sa skončí. Dnešného dňa som sa nevedel dočkať už dva týždne, od kedy som si naplánoval to stretnutie. Stálo ma veľa námahy si ho vybaviť. Click here to read more.. »
“Slečna, čo takto drink?”
Tento skvostný výrok sa mi prehrával dokola v hlave keď som sedela na vani a čakala. Zrak som upierala na mobilové stopky a občas si pretrela nejakú tú kvapku potu z čela. V kúpeľni bolo na nevydržanie horúco. Aspoň mne sa to tak zdalo, teda v poslednom čase veľmi často, keďže mnou lomcovali rôzne výkyvy teplôt.
“Slečna, vyzeráte znudene, čo takto sa zabaviť?” Znelo mi v hlave dokola keď som sa dívala na tie dva osudové ružové prúžky.
“Sprostá krava! Sprostá, sprostá, sprostá!!!” Znelo spoza kúpeľňových dverí po celom, našťastie prázdnom, byte.
Ten jednoduchý opakujúci sa pohyb ma už unavoval. Dnu-von, dnu-von, stále dokola. Začínala som sa potiť a nemala som dojem, že mi to prináša nejaké potešenie. Tak som mu povedala, že stačí. Vyzeral sklamane, očividne ho to bavilo. Ukázala som na posledný pár, ten sa mi pozdával zatiaľ najviac. Vrátil ostatných dvadsať párov do krabíc a v jeho očiach som postrehla úľavu. Žeby to predstieral rovnako ako ja? Vzala som krabicu s mojimi vyvolenými a vyšla z obchodu. Chudák, oddychoval, ani si nevšimol, kedy som ich vzala. Click here to read more.. »
Pozrela som do slnka a zrazu sa mi zakalil zrak. Akoby mi očné buľvy pokryl zelený sliz. Všetko som odvtedy videla len matne a nazelenkavo. Click here to read more.. »
”Chčije a chčije,” otočil sa od okna, od depresívneho pohľadu na jeseň vonku a vystrelil si mozog z hlavy.
Motorová píla hučala ako najatá, ale on ju počul len na pozadí hudby, ktorá mu hrala do slúchadiel na najvyššej hlasitosti. Pílil konáre jeden po druhom s akýmsi zvláštnym uspokojením a jemne maniackym pohľadom. Otrasné konáre, zarástli mu celý vchod do záhrady. Do záhrady, v ktorej nebol sedem rokov. A dnes, presne po tých siedmich rokoch, pocítil potrebu tam ísť. Click here to read more.. »
“Igor! Igor, snáď si nemyslíš, že tu na teba budem čakať celý podvečer!”
“Oh, zase si sa mi vygrckal do topánočky, môj sweet darling?” žena v ružovom kožuchu vzala na ruky zjavne vyčerpanú fretku a položila ju na kožený gauč. Zhnusene nazrela do ružových lodičiek značky Prada a vyhodila ich cez balkónové zábradlie z prvého poschodia do živého plotu pod ním. Click here to read more.. »
